Nužžž, koniec posledno-októbrového týždňa bol hustý.sk :), z 28 na 29-ty sa diali divnie veci :).
Najprv sme sa odtrepali, aby sme sa mohli pred šiestou opäť pritrepať – nadočista zbalení, voňaví, napapaní a ready prijímať mladé sovy. Ocitli sme sa v homeless stave, preto sme sa kôpkovali pod schodami a v napätí očakávali, čo sa v našej triede bude diať. Druhácki zvílavení a stromovení, ocitli sme sa aj s ostatným “zverincom” v lesíku Deda Lesoňa, čiže pred klavírom :). Keď sme zbadali tie nešťastnie mladie sovy, čo nemali uší, očí, ba ani krídel, rozhodli sme sa ich priviesť ku stavu schopnosti, aby mohli byť prijatí do svojej prváckej triedičky.
Našou úlohou bolo preskúšať ich z Jolly Phonics a tak sme si posunkovali, poškriekali a v závere i našli poklad podľa stôp, čo nám zanechal pračlovek.
Po oficiálnom prijatí prváčikov, tvorom bez domova bola prinavrátená trieda a teda sme sa mohli pripravovať na nočnú druhácku žúrku v pyžamkách :). Nuž, obzreli sme aj dáke videjká, jeden kus nám padol ako zaživa mŕtvy :), ale ostatnie si aj posmútili, aj sa posmiali, aj zaspať nemohli :). Do pol noci však už jedna noha nebola behavá a pohybovali sme sa v sníčkoch pokojne, s minimom pohybov či toaletných návštev.
Ránko zo tri kusy kvakotať začali už po piatej, našťastie nekvakotali natoľko, že by učiteľku vyhodili z rovnováhy či zo zadku na nohy :). Pospali sme si zrhuba do siedmej a pak sme pyžamovali skoro do jedenástej. Veď, učiť sa dá aj doma. A my sme sa cítili skutočne ako domka :). Popapali sme toho hojne, hádam nás doma brušká z teho neboleli :).
Po obede sme sa zohavili a hajde na karneval. Pomaskovali sme, posúťažili i potančili a unavení sa vracali so svojimi XXL batohmi domov.
Okrem toho sme stihli aj Simonku sláviť a veru čaká nás aj blahoželanie Lauruške. A preto..po prázdninách opäť v školičke, banda. Nieže sa zabudnete 🙂